Život Prešova
online
online
Pred 40 rokmi otvorili Gotthardský tunel, v tom čase najdlhší na svete
05.09.2020 Celý región
Bern/Bratislava
5. septembra (TASR) - Gotthardský cestný tunel je jedným
z najvýznamnejších tunelov v Alpách, ktorý tvorí dôležitú dopravnú
spojnicu medzi severnou a južnou Európou. Leží na diaľnici A2 spájajúcou
švajčiarske mestá Luzern a Lugano, pričom denne ním prejde v priemere
viac ako 17.000 áut. V sobotu 5. septembra uplynie 40 rokov od
slávnostného otvorenia tohto tunela, ktorý bol v tom čase svojou dĺžkou
16,9 kilometra najdlhším cestným tunelom na svete.
Gotthardský masív rozprestierajúci sa v centre švajčiarskych Álp leží presne na línii, ktorá spája najkratšou cestou Švajčiarsko s Talianskom. Už v rokoch 1871 až 1881 razili cez masív dvojkoľajový železničný tunel, ktorý otvorili v roku 1882. Svojou dĺžkou 15 kilometrov bol tretím najdlhším v Európe.
Prvé plány týkajúce sa stavby cestného tunela sa objavili v roku 1950, avšak ubehli ešte dve desaťročia pokiaľ sa 5. mája 1970 začala samotná výstavba. Hlavný tunel sa razil súčasne z oboch strán a spolu s ním, rovnobežne vo vzdialenosti 30 metrov, bezpečnostná štôlňa. Robotníkom ukazoval presný smer laserový lúč, takže obidve pracovné čaty sa stretli uprostred masívu na centimeter presne.
Výstavba tunela trvala o tri roky dlhšie ako sa pôvodne plánovalo a aj finančné náklady boli dvakrát vyššie ako sa predpokladalo: 686 miliónov namiesto 306 miliónov frankov. Počas desať rokov trvajúcich stavebných prác zahynulo 19 ľudí.
Tunel bol slávnostne otvorený 5. septembra 1980. Člen švajčiarskej Spolkovej rady Hans Hürlimann hovoril o historickom dni a získaní uznania národnej i medzinárodnej odbornej verejnosti, pretože Švajčiarsko "splnilo spolu so zahraničnými robotníkmi obdivuhodnú úlohu." Vo svojom prejave zároveň uviedol, že "tento tunel nie je koridorom pre nákladnú dopravu." Tieto slová sa ale nenaplnili, pretože tunelom začali premávať tisíce nielen osobných, ale aj nákladných áut. Len v roku 1981 ním prešlo viac ako 170.000 nákladných automobilov, pričom ich počet sa z roka na rok zvyšoval. V súčasnosti prejde tunelom ročne vyše 6 miliónov osobných a nákladných áut.
K najtragickejšej nehode došlo v tuneli 24. októbra 2001. Pri zrážke dvoch kamiónov zahynulo jedenásť ľudí. Po tejto nehode bol tunel na dva mesiace zatvorený, počas ktorých došlo aj k sprísneniu bezpečnostných opatrení.
Obrovská intenzita dopravy, ktorá prúdi jednou dopravnou trubicou s dvoma jazdnými pruhmi sa podpísala pod verdikt švajčiarskej vlády, ktorá rozhodla o tom, že sa postaví aj druhý cestný tunel. Malo by sa tak stať v roku 2029, s tým, že po trojročnej oprave pôvodného tunela by mali od roku 2032 premávať autá pod Gotthardským masívom v dvoch samostatných tuneloch.
Dve desaťročia držal Gotthardský cestný tunel svetové prvenstvo. Až v novembri 2000 ho prekonal Laerdalský tunel v Nórsku s dĺžkou 24,50 kilometra. V súčasnosti je Gotthardský cestný tunel druhým najdlhším cestným tunelom v Európe a štvrtým najdlhším na svete.
Gotthardský masív rozprestierajúci sa v centre švajčiarskych Álp leží presne na línii, ktorá spája najkratšou cestou Švajčiarsko s Talianskom. Už v rokoch 1871 až 1881 razili cez masív dvojkoľajový železničný tunel, ktorý otvorili v roku 1882. Svojou dĺžkou 15 kilometrov bol tretím najdlhším v Európe.
Prvé plány týkajúce sa stavby cestného tunela sa objavili v roku 1950, avšak ubehli ešte dve desaťročia pokiaľ sa 5. mája 1970 začala samotná výstavba. Hlavný tunel sa razil súčasne z oboch strán a spolu s ním, rovnobežne vo vzdialenosti 30 metrov, bezpečnostná štôlňa. Robotníkom ukazoval presný smer laserový lúč, takže obidve pracovné čaty sa stretli uprostred masívu na centimeter presne.
Výstavba tunela trvala o tri roky dlhšie ako sa pôvodne plánovalo a aj finančné náklady boli dvakrát vyššie ako sa predpokladalo: 686 miliónov namiesto 306 miliónov frankov. Počas desať rokov trvajúcich stavebných prác zahynulo 19 ľudí.
Tunel bol slávnostne otvorený 5. septembra 1980. Člen švajčiarskej Spolkovej rady Hans Hürlimann hovoril o historickom dni a získaní uznania národnej i medzinárodnej odbornej verejnosti, pretože Švajčiarsko "splnilo spolu so zahraničnými robotníkmi obdivuhodnú úlohu." Vo svojom prejave zároveň uviedol, že "tento tunel nie je koridorom pre nákladnú dopravu." Tieto slová sa ale nenaplnili, pretože tunelom začali premávať tisíce nielen osobných, ale aj nákladných áut. Len v roku 1981 ním prešlo viac ako 170.000 nákladných automobilov, pričom ich počet sa z roka na rok zvyšoval. V súčasnosti prejde tunelom ročne vyše 6 miliónov osobných a nákladných áut.
K najtragickejšej nehode došlo v tuneli 24. októbra 2001. Pri zrážke dvoch kamiónov zahynulo jedenásť ľudí. Po tejto nehode bol tunel na dva mesiace zatvorený, počas ktorých došlo aj k sprísneniu bezpečnostných opatrení.
Obrovská intenzita dopravy, ktorá prúdi jednou dopravnou trubicou s dvoma jazdnými pruhmi sa podpísala pod verdikt švajčiarskej vlády, ktorá rozhodla o tom, že sa postaví aj druhý cestný tunel. Malo by sa tak stať v roku 2029, s tým, že po trojročnej oprave pôvodného tunela by mali od roku 2032 premávať autá pod Gotthardským masívom v dvoch samostatných tuneloch.
Dve desaťročia držal Gotthardský cestný tunel svetové prvenstvo. Až v novembri 2000 ho prekonal Laerdalský tunel v Nórsku s dĺžkou 24,50 kilometra. V súčasnosti je Gotthardský cestný tunel druhým najdlhším cestným tunelom v Európe a štvrtým najdlhším na svete.
www.ZIVOTPO.sk
